Neomarxisti v rámci praktickej teórie „dlhého pochodu inštitúciami“ najprv ovládli školstvo, teda primárne univerzity a vysoké školy, kde do myšlienok študentov začali vkladať svoje dogmy a názory a to tak, že veľakrát študenti ani nevedeli, že ic vyučujúci učí „preberať“ hodnoty neomarxismu . V dôsledku toho tak aj mnohí ľudia, ktorí sami seba definujú ako pravicovo zmýšľajúcich a odmietajúca klasický marxizmus 1.0 v skutočnosti zastávajú mnohokrát názory čisto neomarxistcké (marxizmus 2.0) a títo ľudia sú teda v praktickej rovine mnohokrát nevedomými spojencami skutočných neomarxistov v rámci ich snahy zlikvidovať všetky vplyvy vlastenectva a tradičnej Európy v spoločnosti.
Vďaka ovládnutiu školstva sa potom postupne podarilo neomarxistom cez odchovaných jedincov postupne ovládnuť rôzne štátne inštitúcie a úradnícky aparát vrátane bezpečnostných zložiek (polícia, armáda, tajnej služby). Tak ako komunisti 1.0 pod vedením Lenina ospravedlnili svoje zločiny a vraždy zákonnými dôvodmi – tj. Bojom proti kontrarevolúcii, tak i dnešní komunisti 2.0 (teda neomarxisti) ospravedlňujú potláčanie základných ľudských práv ,,bojom proti nenávisti a neznášanlivosti“. Pre obidva druhy komunistov – kedysi východnej a dnes západnej – je teda legálny dôvod pre obmedzovanie ľudských práv. Kedysi to bolo pod vedením ZSSR a dnes je to pod vedením EÚ, kedy dnes neziskové organizácie nahrádzajú aktívnu skupinky konsomolu a komunistických harcovníkov.
Tým, že sa neomarxistom postupne podarilo v EÚ presadiť rôzne zákony proti údajnej diskriminácii, nenávisti, netolerancii a pod. ,tak týmto položili neomarxisti aj zákonný dôvod, ktorý zákone ospravedlňuje a legitimizuje užitie rôznych metód a prostriedkov na potlačenie opozície, ktorá je označená za hlásajúci nenávisť, netoleranciu alebo diskrimináciu. Bezpečnostné služby sa tu perfektne dopĺňajú s aktivitami veľkých médií – ako verejnoprávnymi, tak súkromnými, kde väčšinu redakciou ovládli neomarxisticky zmýšľajúci jedinci, ktorí cez nátlaky, vydierania a vyhrážania zastrašujú zvyšok ešte ako-tak rozumných členov redakcií médií a politickej scény, ktorí by sa snáď chceli ešte verejne ozvať proti neomarxistickým myšlienkam a realizovaniu neomarxistických myšlienok v praktickej činnosti štátu a spoločnosti.
Sovietsky vodca Chruščov presne popísal túto dnešnú taktiku neomarxistů: „Tlač je našou hlavnou ideologickou zbraňou. (…) Rovnako ako armáda nemôže bojovať bez zbraní, (…) strana nemôže úspešne vykonávať svoju ideologickú prácu bez tak ostré a militantné zbrane, ako je tlač. Nemôžeme odovzdať tlačové orgány do nespoľahlivých rúk. „(Zdroj Kommunist, č. 12, 1957, s. 23.)
Ak sa potom predsa len objaví osobnosť, ktorý sa nenechá zastrašiť a vydierať neomraxistami, tak je potom táto osobnosť neomarxistami v médiách napádaná, špinená a hľadá sa na ňu akákoľvek informácia, ktorá sa dá proti nemu využiť, hoci by bola neopodstatnená. Armáda neomarxistických aktivistov (treťosektoroví sráči) potom začne proti takejto osobností mediálne a spoločenský linč , kedy sa snažia človeka zničiť spoločensky aj profesne a docieliť to, aby človek bol vyhodený z práce a umlčaný (podobne to robili sovietski komunisti 1.0) .
viac na : https://svobodnenoviny.eu/metody-tajnych-sluzeb-vyuzivane-k-rozvraceni-vlasteneckych-scen-v-eu/